Pamiatka reformácie

Reformácia nám pripomína, že viera nie je len tradícia, ale živý vzťah s Bohom. Boh nás volá k obnoveniu srdca, aby sme sa vrátili k prameňu — k Jeho milosti, ktorá zachraňuje, nie k ľudským zásluhám. V Kristovi máme slobodu, odpustenie a nový začiatok.

Keď si spomíname na tých, ktorí nás predišli, uvedomujeme si, že ich životy boli súčasťou Božieho príbehu. Ich viera, láska a obeta zostávajú svedectvom, ktoré nás povzbudzuje kráčať ďalej.

„Ak žijeme, žijeme Pánovi; ak umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, Pánovi patríme.“ (Rimanom 14,8)

Reformácia i spomienka na zosnulých nás učia pokore a vďake — že všetko, čo máme, pochádza od Boha, a že aj smrť nemá posledné slovo. Kristus svojím vzkriesením priniesol novú nádej:

„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie.“ (Ján 11,25)

Nech nás tieto slová posilnia, aby sme žili s vierou, ktorá sa obnovuje, a s nádejou, ktorá pretrváva aj za hranice tohto života.